Prišlo k nám s rodičmi na pohovor dievčatko, ktoré malo problém čítať. Niežeby nevedelo vôbec čítať, len bolo v porovnaní s inými pomalšie. Rýchlostné čítanie v škole ju tak demotivovalo a znehodnotilo medzi ostatnými, že už nechcelo do školy vôbec chodiť.
Tak si kladiem otázku, je toto to, čo sa majú v škole naučiť? Je to to, čo tie deti posunie dopredu?
Pán Picasso sa už pre rokmi na to pozeral takto.
“Každá sekunda, ktorú žijeme, je novým a jedinečným okamihom vesmíru. Okamihom, ktorý sa nikdy nezopakuje.
A čo učíme naše deti?
Učíme ich, že dva a dva sú štyri, a že Paríž je hlavné mesto Francúzska.
Kedy ich budeme učiť aj to, kto sú?
Mali by sme každému z nich povedať: „ Vieš čo si? Si zázrak. Si jedinečný. Počas všetkých tých rokov, ktoré prešli, nikdy neexistovalo také isté dieťa, ako si ty. Tvoje nohy, tvoje ruky, tvoje šikovné prsty, spôsob akým sa pohybuješ. Môžeš sa stať Shakespearom, Michelangelom, Beethovenom. Si schopný všetkého. Áno, si zázrak.
A potom keď raz vyrastieš, môžeš vôbec ublížiť niekomu inému, kto je ako ty, zázrakom? “
Musíte s tým niečo robiť, my všetci s tým musíme niečo robiť, aby sme urobili tento svet hodným svojich detí.“
Pablo Picasso
Španielsky umelec a maliar, 1881-1973
Tento text z článku, ktorý našla priateľkna na: www.akosaucit.sk/co-ucime-nase-deti/ a návšteva zelenej škôlky Nezábudka v Banskej Štiavnici vo mne prebudili získané informácie o vzdelávaní. Preto vyberiem to podstatné a v blízkej dobe spracujem do novej podstránky Vzdelávanie v časti rodový statok.